Drahý priateľu,

viem, že sa už nevieš dočkať tohto môjho listu. Iste však chápeš, že poštou to chvíľu trvá.
Mám sa úžasne. Je veľa toho, čím žijem, ale chcem ti napísať hlavne o ADAŠi. ADAŠ, vieš tá animátorská škola, čo na ňu chodím. Som rada, že vieš ;) :D

Pre zmenu bol v ACMku. Verím, že ani túto skratku ti už nemusím vysvetľovať. Barz fajne bolo. Akože hneď na začiatku sme objavili kalčeto, takže sme to drtili každú voľnú chvíľu. Teraz bola téma Cirkev. Ale nechcem predbiehať. Piatok sme pokecali v skupinkách, čo nové a tak, vidí sa mi, že sa ten čas v skupinke stále predlžuje, ale nikdy ho aj tak nie je dosť. :D :D Rozprávali by sme aj do rána, veď to poznáš. O cirkvi nám bola porozprávať Veronika, to je kamoška Mimky, našej koordinátorky. Veľmi sa mi to páčilo, lebo to nebola len prednáška, na ktorej sedíš a počúvaš, ale aj práca v skupinkách. Rozprávala nám o jej spoločenstve a čo pre ňu konkrétne žiť v cirkvi znamená. Mne osobne zbúrala moje nudné predstavy. Cirkev nie sú len babky, čo sa pred omšou modlia ruženec. Patrím tam aj ja a som zato vďačná. A Mirko to skvele doplnil svojím kvízom o biskupoch. Chápeš, tie mená počúvame tak často v rádiu alebo telke. Skús im priradiť tváre! Zapotili sme sa :D :D Ak si si myslel, že sme po obede len lenivo odfukovali, tak sa riadne mýliš. Boli sme na Kalvárii, cestou sme sa modlili krížovú cestu. Keby si videl ten výhľad zhora! Fakt celý Prešov! Bolo to krásne, príjemná prechádzka s veľmi príjemnými ľuďmi, čo viac si želať. Keď sme vrátili, prišiel o. Vlado. Rozprával zážitky z misií v Kazachstane... Počula podobné prednášky, ale on zase dal iný pohľad.

Večer sme museli naplno využiť, že sme v Prešove, takže sme zase obliekli bundy a vyše polhodiny sme behali po meste a mne to prišlo ako z filmu. Mali sme splniť nejaké úlohy a kto sa prvý vráti, akože vyhral. Sranda bola, že my sa ponáhľame jak blázni, že by sme prišli prví a Matúš (ten, čo vyzerá jak Saruman :D) a Majka prišli v pohode poslední, ešte stihli aj kávu. :D Nešli sme však ešte dnu. Stanka nás previedla po kostolnej veži. Bola už celkom tma. A znovu sme videli Prešov, ale teraz z naozajstnej výšky a s miliónom svetiel! Najlepšia vec toho dňa bola aj tak adorácia. Bola celú noc a striedali sme sa. Ja som bola okolo 1:00 v noci, asi na polhodinku. Priznám sa ti, že som tam na chvíľu aj zaspala, ale nikomu to neprezraď. Nedeľa bola pokojnejšia, mali sme blok o službách v ACM. Ja som sa prihlásila do propagačnej. Vymysleli sme kopec vecí, ktoré ti teraz neprezradím, aby som ťa potom mohla prekvapiť. :D

Tak to je vlastne všetko čo som ti chcela napísať. A teraz sa chváľ ty. Čím žiješ, ako sa máš. Píš veľa, skoro a preháňaj, preháňaj, preháňaj. J

Tvoja kamka Ivka!

P.S. : Nech sa ti darí a nech ti Pán žehná kroky!