Úvod

Každý človek má svoj kríž. Odpustiť sebe samému pri týchto krížoch je ťažké. Kríž nás však približuje nielen k Bohu, ale aj samých k sebe. Preto je krížová cesta sebaprijatím človeka. Na nej sa učíme sebaprijatiu tak ako Veronika, plačúce ženy, Šimon, stotník, Mária, ... . A my budeme teraz účastní cesty kríža. Každý má svoj kríž, má svoje slabosti, svoje nedokonalosti, ktoré nás trápia a to všetko máme na krížovej ceste prijať, objať a premeniť na požehnanie. Lebo milujúcim Boha všetko slúži na dobré. Dokáže Boh premieňať prehru na víťazstvo? Smrť na život? Beznádej na nádej? Smútok na radosť? Opovrhnutie na vyvýšenie? Jedine s Kristom na ceste kríža.

Pane Ježišu, prijal si kríž, ktorým si nás vykúpil. Prosíme Ťa, pomôž nám prijať naše kríže, samých seba, aby sme ich mohli vyniesť na našu Golgotu, kde nás čakáš Ty. Ty si premenil kríž na prázdny hrob, smrť na život a smútok na radosť. Premeň naše zlé vlastnosti, aby aj cez naše rany mohla prúdiť Tvoja milosť.

 

1. Zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Pána Ježiša odsúdili na smrť. Neodsúdil sa on sám, odsúdili ho iní. Človek sa vie vyrovnať s tým, že ho odsúdia, ale keď sa odsúdi sám, zraňuje sám seba a lásku Boha. Naše chyby a hriechy nás bolia, cítime a nedostatoční a pošpinení. Takto sa sami odsudzujeme na smrť a vnútorne umierame. Človek by si mal vedieť odpustiť. Odpustiť si svoje chyby a milovať sa, pretože tak začína a končí naša cesta. Jedine s láskou. Pán Ježiš bol odsúdený z lásky k nám a nás niesol ako kríž. Najťažším krížom sme si sami, no tento kríž vieme s láskou pochopiť uniesť.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

2. Zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Syn Boží, ktorý vzal na seba podobu obyčajného človeka. Vzal na seba hriechy nás všetkých, pretože Jeho láska k nám je veľká a nedá sa vyjadriť slovami ani žiadnou číselnou hodnotou. Niesol kríž, tak ako aj my častokrát nesieme na svojich ramenách ťažšie či ľahšie bremeno. Častokrát nevydržíme skúšky, padáme. Ale Pán Boh nám nikdy nedá kríž, ktorý by sme nevládali niesť. Ak sa cítimeslabí, je to modlitba a rozhovor s Ockom, ktorý nás povzbudí a posilní. V liste Filipanom je napísané: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ On je ten, ktorý pri nás stojí. On je ten, ktorý je neustále s nami, hoci my si myslíme, že naše modlitby nepočuje. Myslíme si, že hriech, ktorý sme vykonali z nedôvery v Boha medzi nami a ním vytvoril múr. Pravdou však je, že nič nás neodlúči od Jeho lásky, ktorá premohla hriech, premohla smrť.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

3. Zastavenie – Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ó, Pane, ako to bolí! Padnúť do neznáma, byť na okamih omráčený vlastnou bezmocnosťou, pocitom bezbrannosti a myšlienkou, ktorá ma núti rozhodnúť sa! Stojí ten kríž za to, aby som vstala? Aká je to mocná láska Pane, ktorá zdvihla ťažké drevo kríža našich vín a rán. Tvoja láska. Ja viem rýchlo padnúť, ale ťažšie sa mi vstáva. Hlavou mi preletuje otázka: „Verím si natoľko, aby som kríž zdvihla a aj ho prijala?“ Neviem. Ty ma Pane denne vyzývaš k tomu, aby som sa to učila. Svojou láskou. Svojím prijatím. Prijal si ma, keď si nielen vzal na seba moje hriechy, ale ani si sa nebál padnúť a ukázať mi svoju slabosť. Pane, taký si bol a taká som aj ja. Denne slabá a schopná padnúť. No verím, že iba tvoja láska ma dvíha a keď k tebe budem volať Ty budeš blízko pri mne.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

4. Zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou.

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš Kristus sa stretáva s matkou a pritom stále nesie kríž. Všetko utrpenie znášal kvôli nám a našim hriechom, no predsa s láskou. Ak by som si tam mala predstaviť seba a svoju matku, nechcem ani len vedieť, akú bolesť by prežívala. Vidieť dieťa trpieť, umierať. Aj ja nesiem kríž. Je ním všetko, čo som si zapríčinila sama. Svojimi rozhodnutiami, svojou vôľou a o toviac to bolí. A nie len mňa, ale aj Toho, ktorý ma stvoril, ktorý ma miluje a chce priviesť k sebe. A tak vďačím svojmu nebeskému Ockovi za každé jedno odpustenie a za to, že môj kríž nesie so mnou.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

5. Zastavenie – Šimon pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Utrápený Ježiš, ktorý nesie svoj ťažký kríž, aby na ňom neskôr zomrel za nás, sa v bolesti umára cestou na Golgotu. Už ďalej nevládze. Z ničoho nič sa pred ním objaví Šimon, obyčajný muž, ktorý išiel okolo a vojaci ho vytiahli z davu, aby Ježišovi pomohol. Čo musí Šimon prežívať? Ako sa má zachovať? Aj on má na sebe teraz ťarchu kríža v podobe rozhodnutia. Mám mu pomôcť alebo nie? A on sa rozhoduje pre Ježiša. Vezme na seba Jeho kríž a nesie ho. Nesie ho a v srdci cíti, že Boh mu pomáha a vie, že sa rozhodol správne. Prosím ťa, Pane, pomôž aj Ty mne niesť môj kríž v ťažkých chvíľach, ktoré prežívam, ako ho Tebe pomohol niesť Šimon v Tvojom utrpení.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

6. Zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Človek. Žena vo svojej obyčajnosti a slabosti vychádza z davu, aby trpiacemu Božiemu Synovi poutieral zašpinenú tvár. Nedbá na pohľady ostatných, kráča vpred a ponúka to jediné, čo môže dať. Je si vedomá toho, že daru odtlačku Ježišovej tváre nie je hodná. On jej však dal odpoveď na všetky pochybnosti, otázky a uistil ju, že koná správne. Tak isto kráčam k Ježišovi aj ja. Plná viny, hriechu a neistoty. Nerozumiem svetu okolo mňa. Vidím, že všetci sme hriešni. Vidím, že láska už nie je milovaná! Kráčam vpred, a prinášam Bohu všetok svoj strach a previnenie, hanbu. Môžem si však byť istá, že On ju premení na obraz dokonalej, čistej lásky. Stačí si s pokorným srdcom priznať, aká malá som pred Pánom. Pane daj, aby sme tak, ako Veronika, vedeli s dôverou vložiť do Ježišových rúk všetky svoje zlyhania.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

7. Zastavenie – Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Ježiš padá, opäť. Sám spasiteľ sveta v prachu zeme. Juhoamerický spisovateľa Paulo Coelho v jednej z jeho kníh preformuloval a doplnil známe porekadlo – „Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.“ Jeho verzia znela – „Čo sa stalo raz, nemôže sa stať dvakrát, ale čo sa stalo dvakrát, stane sa aj tretíkrát.“ Častokrát sa aj my opätovne ponárame do rieky svojho hriechu, ktorá nás unáša do svojich divokých prúdov ďaleko od pokojných vôd s Ježišom. Ale jediný problém po hriechu nie je len narušenie vzťahu s Bohom. Problémom je aj narušenie nášho vzťahu k nám samým.Boh nám naše hriechy odpustil skôr, ako sme ich spáchali. Problémom sme však my, ktorí nie sme schopní odpustiť si svoj vlastný pád. Je to pýcha našej vlastnej vôle, ktorá znova stroskotá. Človek sa morí hriechom, ktorý sám aj tak nie je schopný prekonať. A tu prichádzajedna z najúžasnejších Božích vlastností – Milosrdenstvo. Milosrdenstvo, o ktorom sa až tak veľa nehovorí, milosrdenstvo voči sebe samému. Milosrdenstvo, ktoré človek nadobúda pomalým formovaním svojho vlastného svedomia. Nemá zmysel prežívať sebatrýznenie, ktoré nás od Boha vzdiali ešte viac. Predstúpme radšej pred Otcovu tvár a povedzme: „Otče, zhrešil som!“ a prosme nielen za odpustenie a posilnenie vôle, ale aj za lásku a prijatie seba samých aj s našimi chybami. Pamätajme, že aj on opäť padol, ale jeho pád nebol len pádom. Bol to síce nie najpríjemnejší, ale pohyb vpred, pohyb ku spáse.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

8. Zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Každý môj kríž tu nie je len pre mňa, ale má čo povedať aj ostatným. Ak ja neprijmem svoj kríž, seba, budem sa trápiť nielen ja, ale aj „plačúce ženy“ a obe strany budú v omyle, bez útechy, bez pokoja. Keď ja dokážem prijať svoj kríž, dokážem tým povzbudiť aj ostatných, aby „zaplakali“ nad sebou a snažili sa prijať svoj kríž. A nielen sa trápiť nad mojím krížom a riešiť iba kríže ostatných. Ako môžem ja pomáhať znášať kríže ostatných, keď neviem ja prijať svoj vlastný kríž?

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

9. Zastavenie – Pán Ježiš tretíkrát padá pod krížom.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Ďalší pád. Možno sa pýtam prečo, možno sa snažím pochopiť ten dôvod. Ale je tak ťažké žiť so zlyhaniami, ktoré sa opakujú a uvedomovať si, že s ďalším pádom opäť neprišlo to odpustenie sebe samej, ktoré tak veľmi potrebujem, aby som mohla vstať a ísť ďalej. A práve to neodpustenie uzatvára bludný kruh opakovaných zlyhaní. Ale prečo si neviem odpustiť? Mám strach pozrieť sebe samej do očí a vidieť všetku tú hanbu. A zrazu je tu Niekto väčší ako to všetko. Niekto, kto videl nielen môj pád, ale aj tú hanbu. Videl a bol pripravený odpustiť. A nie raz alebo dvakrát. Nespočetne veľakrát. Tak prečo si neodpustiť aj opakované zlyhania? Možno to je cesta k uzdraveniu. Veď po treťom páde už nenasledoval žiaden ďalší.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

10. Zastavenie – Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Pri stretnutí s Ježišom však prichádza zmena. Ježiš nám dáva poznať seba samého skrze Jeho pohľad. Dáva pocítiť, koľko špiny zbytočne vláčime. V tejto nahote Boh neukazuje bezbrannosť, ale silu. Dáva možnosť zbaviť sa všetkého, s čím človek bojuje roky. Dáva nielen silu s tým skoncovať, ale hlavne možnosti a nástroje, ako sa zbaviť „starého odevu“. A tu je podstatné pozrieť na Krista a vyzliecť sa zo „starého odevu“. Treba ho odovzdať Bohu, ktorý tento odev vie úplne zmeniť na nový, čistý a bez ťarchy.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

11. Zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Našim každým hriechom ťa zraňujeme a tým ťa pribíjame na kríž. No ty si taký milosrdný a láskavý, že nám odpúšťaš naše slabosti. Koľkokrát padáme, ale Ty nás dvíhaš. Zlostíme sa pre maličkosti, no Ty stále a vždy stojíš pri nás. Ďakujem Ti, Pane Ježišu, za všetko v mojom živote, že ma miluješ takú, aká som aj so svojimi chybami a slabosťami. Ďakujem Ti za každý jeden kríž.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

12. Zastavenie – Pán Ježiš na kríži zomiera.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Potom, čo všetko pre človeka urobil, musel zakúsiť drevo kríža. Koľko lásky muselo byť v jeho srdci. Ako veľmi nás miloval, keď dokázal urobiť to, čo nedokáže nikto z nás. Vlastne ani nemusíme zomrieť. Každý z nás nesie svoj kríž, ale dokážeme ho prijať s láskou tak, ako to urobil Ježiš na Golgote? Naše kríže nás sprevádzajú niekoľko rokov, možno celý život, ak budeme ochotní zomrieť alebo prijať samých seba nedokonalých, vtedy snáď uvidíme to, čo Pán chce, aby sme videli. Dokážeme zomrieť za svoj kríž? Sme ochotní otvoriť Pánovi aj posledný kútik svojho srdca? Veď On sám je nám príkladom, on sa odovzdal úplne celý.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

13. Zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Pane, keď Ťa skladali z kríža, dotýkali sa Tvojho bezvládneho a doráňaného tela. Nie s odporom a opovrhnutím, ale s hlbokou láskou, nehou a úctou. Dnes prichádzaš Ty, oslávený, všemocný a dokonalý Kráľ kráľov a vyberáš si mňa. Som nehodná tvojej lásky a predsa nepretržite túžiš po mne. Túžiš sa dotýkať môjho srdca zvieraného hriechom. Hriechom, ktorý mi nedovoľuje vnímať veľkosť Tvojej lásky a milosrdenstva. Hriechom, ktorý ma zakaždým zráža na zem. Hriechom, cez ktorý Ťa nemôžem vidieť. Ale Ty prichádzaš, bez odporu, odsúdenia a dotýkaš sa ma s neopísateľnou nehou a láskou. Tvoj dotyk ma premieňa, uschopňuje ma robiť veci, o ktoré sa mi ani nesnívalo a rozväzuje mi srdce. Dotýkaš sa najtemnejších zákutí môjho srdca, do ktorých som sa neodvážila vstúpiť. Dovoľuješ mi pozrieť sa na Teba, nie ako na Boha nedostupného, ale ako na milujúceho Ocka. Milujúceho až do krajnosti a ešte ďalej a ešte viac.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

14. Zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú.

 

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

A som tu. Kde? Koniec cesty? Koniec života? Koniec všetkého? Ani nie ... Začiatok. Začiatok niečoho nového a krásneho. Oslava víťazstva pravdy, lásky a nádeje. Svetlo, radosť, srdce naplnené láskou. Ježiš povedal: „Kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“. Rovnako sv. František nám vo svojej modlitbe pripomína: „Len keď umierame sebe, povstávame k novému životu“. Pane, daj nám milosť umierať sebe a žiť lásku. Aby si v nás stále viac žil Ty. A raz Ťa uzrieme z tváre do tváre.

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

 

Záver

 

Kríž. Zdroj bolesti a utrpenia. Symbol smrti a beznádeje. Práve tento kríž si si Ty dobrovoľne zvolil, aby si porazil smrť. Vo vedomí všetkého, čo bude nasledovať, si ho prijal. Tvoje objatie mu dalo nový význam. Utrpenie dostalo novú tvár. Tvár nádeje a spásy. Dnes učíš aj nás prijať náš kríž – samých seba. Nie vo vedomí všetkého, čo bude nasledovať, ale vo viere, že nás na tejto ceste nikdy nenecháš samých. V nádeji, že sa nám tento kríž stane prostriedkom spásy. Vďaka Ti, Pane, za každého z nás. Vďaka Ti, že nás nenecháš niesť tento kríž samých, ale že budeš navždy s nami. Amen.

 

 

Text krížovej cesty pripravili účastníci animátorskej školy.